Na svete je nás približne 7.8 miliardy. Komunikujeme vyše 7 tisícimi jazykmi. No je tu jeden, ktorému rozumejú úplne všetci.
Úsmev.
Väčšina ho považuje za „nedobrovoľnú“ odpoveď na podnety vyvolávajúce radosť a veselosť. Úsmev by sme však skôr mali vnímať ako dobrovoľnú a vedomú voľbu.
Je univerzálnym symbolom štastia. Problematika štastia bola donedávna v rukách básnikov a filozofov. Dnes je z toho veda. Smiech študuje gelotológia (z gréckeho „gelos“, smiech).
Už Demokritos z Abdér (* asi 460 – † 370 p. n. l. až 351 p. n. l.) v starom Grécku vyzdvihol dôležitosť veselosti, za čo si aj vyslúžil prezývku „smejúci sa filozof.“ Vraj sa často smial na verejnosti bez zjavného dôvodu a zabávali ho hlavne ľudské vrtochy.
Termín „abdérsky smiech“ symbolizujúci posmešný a neprestajný smiech bol inšpirovaný práve Demokritom. Do histórie sa zapísal nielen svojim smiechom, no hlavne tým, že bol jedným z prvých tvorcov teórie atómov. Možno špekulovať, či jeho dlhovekosť (zomrel ako 90 ročný, podľa niektorých zdrojov sa dožil 104 až 109 rokov) a jeho inteligencia (písal diela z oblasti etiky, fyziky, matematiky, medicíny, astronómie, literatúry a hudby) súviseli s jeho pozitívnou a radostnou povahou.
Úsmev nie je na smiech
Vedci klasifikovali 19 druhov úsmevu. So štastím je spojených len 6 z nich. V ostatných prípadoch ide o úsmev v situáciách, keď sa cítime nepríjemne a nepohodlne.
Úsmevom kamuflujeme tiež bolesť, hanbu a strach.
Na vrchole pyramídy úsmevov tróni tzv. Duchennov úsmev. Giullaume Duchenne bol francúzsky neurológ, ktorý v 19. storočí zmapoval mimiku tváre za pomoci elektrických experimentov. Pri tomto „úsmeve štastia“ sa nám nezapájajú len svaly pri kútikoch úst, ale aj tie okolo očí. Práve vrásky okolo očí sú znakom nefalšovaného úsmevu.
Podľa výskumov, veselí ľudia sa smejú v priemere 40- až 50-krát za deň. Deti sa smejú 400- až 500-krát. Asi 30% ľudí sa smeje len 20-krát za deň a 14% ľudí len 5-krát.
Platí, že čím sme starší, tým menej sa smejeme. Mal by platiť pravý opak. Čím sme starší, tým viac smiech potrebujeme. Ponúkame zopár dôvodov, prečo by sa mal úsmev stať súčasťou reči každého človeka.
Pridajte si aspoň 7 rokov života
„Nerozčuľujte sa a usmievajte sa,“ tak znel recept na dlhovekosť najstaršieho muža na svete, 113 ročného japonca.
Priamoúmernosť medzi úsmevom a dlhovekosťou nie je len špekulácia. Výskum úsmevov 230-tich hráčov bejzbalu z roku 1952 priniesol nové poznatky. Vedci skúmali typy úsmevov na bejzbalových kartičkách. Úsmevy hráčov rozdelili do 3 skupín a došli k prekvapivým výsledkom. Hráči bez úsmevu sa v priemere dožili 72,9 rokov. Tí, ktorí sa usmievali len mierne, žili do svojich 75-tich. A až do svojich takmer 80-tich rokov (79,9) žili tí, ktorým na tvárach žiaril veľký autentický úsmev.
Magnetické pole úsmevu
Ľudia s úsmevom nás prirodzene priťahujú. Naopak od tých, ktorí sa mračia, si inštinktívne držíme odstup. Sila úsmevu je magnetická. Vrásky smiechu nás robia mladšími. Zlepšuje nielen našu náladu, ale hlavne mení náladu okolia. Úsmev symbolizuje pozitívny emocionálny stav – radosť, dobrotu, srdečnosť a spokojnosť.
Vedci prišli na to, že dokonca aj ľudia, ktorým botox fyzicky nedovoľoval sa mračiť, sú šťastnejší ako tí, ktorí sa mračiť môžu. Dámy s umelo obmedzenou mimikou sa necítili atraktívnejšie vďaka botoxu, no cítili sa menej úzkostne vďaka ich nemožnosti sa mračiť.
Usmievaví ľudia nevyzerajú len sympatickejšie a zdvorilejšie, ale aj schopnejšie.
Smiechom k zdravšiemu telu
Úsmev pomáha telu fungovať efektívnejšie. Znižuje krvný tlak, rozširuje cievy. Okysličuje mozog a telo, optimalizuje fyziologické funkcie a dodáva energiu. Stimuluje srdcový rytmus, rozširuje tepny, zlepšuje chuť do jedla. Smejte sa a vaše srdce sa bude smiať s vami.
Smiech je prirodzená masáž pre naše vnútorné orgány. Človek sa pri ňom zhlboka nadýchne a nasleduje relatívne krátky výdych. Tieto jednoduché pohyby sú výborným cvičením pre pľúca.
Naše telo je zložité laboratórium, neustále sa meniace chemické prostredie. Jednoduchý úsmev dokáže vypustiť do obehu dopamín a sérotonín. Spoločenské hviezdy na scénu! Hormón motivácie a hormón dobrej nálady. A oslava sa môže začať. Smiech je prirodzený antidepresant a pomáha pri poruchách s pamäťou.
Úsmev automaticky produkuje hormón štastia endorfín. Má protibolestivý účinok. Kde je smiech, tam nie je priestor pre negativitu. Pri úsmeve sa tiež uvoľňujú neurotransmitery, ktoré pôsobia relaxačne.
Znižuje svalové napätie a hladinu kortizolu. Práve tento stresový hormón spôsobuje oslabenie imunitných buniek.
Štúdie dokazujú, že len jedna minúta zdravého smiechu stačí na uvoľnenie tela po dobu 45 minút.
Mozog nedokáže rozoznať falošný úsmev od skutočného
Pocit šťastia sa dá vyvolať aj „umelo“. Štúdie potvrdzujú, že aj predstieraný výraz tváre tiež vyvoláva emócie. Tak sa dá vysvetliť fakt, že sa budeme cítiť lepšie, keď sa pri strese alebo strachu dokážeme usmiať. Aktivácia svalov na tvári spúšťa centrá mozgu, ktoré produkujú napr. sérotonín a endorfín.
Časť mozgu zodpovedná za kontrolu výrazu tváre rozpoznáva úsmev na iných a podvedome odpovedá úsmevom. Svaly tváre automaticky skopírujú výraz osoby, ktorú vidíme pred sebou – deje sa to vďaka tzv. zrkadlovému neurónu. Tento aktivuje časť mozgu, ktorá rozpoznáva emócie a tváre. Úsmev je evolučne nákazlivý, odzbrojí kontrolu svalov na tvári.
Najlepšie vysmiať aspoň dva kilogramy za rok
Podľa jednej štúdie denný pätnásťminútový smiech nám ročne uberie 2 kilogramy z našej váhy. Ľudia, ktorí sa počas experimentu pozerali na komédie, spálili o 20 percent kalórií viac než tí, ktorí pozerali iné programy.
Vedci tiež zistili, že jeden úsmev vytvorí rovnaké množstvo mozgových stimulov ako 2000 tabuliek čokolády. Kombináciou týchto dvoch výskumov dostaneme ideálny odtučňovací program.
Konečne diéta, z ktorej vám bude do smiechu.
Úsmevný kvíz
Cena úsmevu je nevyčísliteľná. Ak si nie ste istí, či ste so svojim úsmevom spokojní, po zodpovedaní týchto 9-tich jednoduchých otázok Vám to bude hneď jasné.
